Ministerstvo regionálneho rozvoja odmieta kritiku Miestnych akčných skupín, podľa ktorých chce eurofondy riadiť centralisticky. Tie tvrdia, že z Remišovej ministerstva na projekty z fondov EÚ nedostanú ani euro, čím o finančnú podporu príde takmer polovica Miestnych akčných skupín na Slovensku.
„V záujme lepšej mobilizácie potenciálu na miestnej úrovni je potrebné posilniť a uľahčiť miestny rozvoj vedený komunitou,“ píše sa v európskych nariadeniach, ktoré upravujú pravidlá čerpania eurofondov v rokoch 2021 až 2027.
Slovenské Miestne akčné skupiny, ktoré podľa Európskej únie miestny rozvoj majú na starosti, ale upozorňujú, že eurofondy sa na Slovensku idú deliť v rozpore s týmto odporúčaním.
Ich kritika prichádza po tom, čo vicepremiérka a ministerka pre investície a regionálny rozvoj Veronika Remišová (Za ľudí) minulý týždeň oznámila, koľko peňazí z budúcich eurofondov dostanú regióny. Pridelená suma predstaviteľov územnej samosprávy sklamala.
Regionálne ministerstvá
Európska únia dlhodobo podporuje, aby sa o eurofondoch rozhodovalo aj na nižších úrovniach, nielen v hlavných mestách jednotlivých členských krajín.
V Kohéznej politike EÚ (Politika súdržnosti EÚ, eurofondy) preto existujú dva nástroje, ktoré tento prístup majú uplatniť aj v praxi. Ide o Integrované územné stratégie (IÚS) a Komunitou vedený miestny rozvoj (Community Led Local Development, CLLD). Kým IÚS rozhodovacie právomoci prenáša na regióny alebo mestá, CLLD ich posúva ešte nižšie – na takzvané Miestne akčné skupiny (MAS).
Funguje to tak, že štát časť eurofondov vyčlení pre MAS a tie si vytvoria vlastnú stratégiu, v ktorej si naplánujú, ako pridelené peniaze využijú. Miestna akčná skupina tak v danom území – väčšinou historických mikroregiónoch – plní úlohu malého ministerstva, ktoré na základe stratégie vypisuje výzvy a prideľuje peniaze na projekty.
Miestne akčné skupiny na Slovensku živoria, štát nechápe ich prínos, hovorí manažérka skupiny
Vďaka Miestnym akčným skupinám ľudia v regiónoch nie sú iba pasívnymi prijímateľmi európskych dotácií. Vláda ale nechápe ich prínosy, hovorí MIROSLAVA VARGOVÁ z MAS Malohont. MAS môžu v tomto programovom období čerpať peniaze z dvoch fondov EÚ, no ani v jednom sa čerpanie na miestne projekty prakticky ešte nezačalo. „Myslím si, že väčšina MAS to ani nestihne vyčerpať,“ dodáva.
„Myšlienka je postavená na tom, že rozvoj regiónu neriešia iba obce a mestá, ale takisto podnikatelia a občiansky sektor. Táto iniciatíva ich spája do jedného regionálneho združenia,“ opisuje v rozhovore pre EURACTIV Slovensko Miroslava Vargová z MAS Malohont
Miestne akčné skupiny v súčasnom programovom období môžu na svoje projekty čerpať prostriedky z dvoch európskych programov: Programu rozvoja vidieka, ktorý je súčasťou Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a tiež zo štandardných eurofondov – konkrétne z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP).
Na obdobie rokov 2014 až 2020 akčné skupiny mohli čerpať z obidvoch fondov dohromady 200 miliónov eur. Na Slovensku existuje 110 akčných skupín, čo znamená, že na jednu pripadá približne dva milióny eur.
Aké zmeny chystá rezort regionálneho rozvoja
Všetko ale nasvedčuje tomu, že z dvoch fondov budú mať MAS v novom programovom období k dispozícii už iba jeden. Ministerstvo investícií regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) minulý týždeň konečne oznámilo, koľko z budúcich fondov EÚ pustí do regiónov. Kraje si na sedem rokov rozdelia 1,48 miliardy eur, čo je 13 percent slovenskej eurofondovej alokácie. O zvyšných peniazoch bude rozhodovať hlavne Remišovej ministerstvo v spolupráci s ostatnými rezortmi.
Uvedenú sumu kritizujú samosprávne kraje, mestá (reakcie samospráv prinesieme v samostatnom článku) a aj Miestne akčné skupiny. Slovenská Národná sieť Miestnych akčných skupín (NS MAS) hovorí, že z pohľadu regionálneho rozvoja ide o „omrvinky“ a preto takéto prerozdelenie považuje „za výsmech“. MAS kritizujú ministerstvo za to, že chce väčšinu eurofondov využiť na veľké, no hlavne dopytovo orientované projekty, kde žiadatelia dotácií o projekty súťažia, čo podľa nich vytvára priestor na korupciu.
Prieskum: Podľa väčšiny ľudí by o eurofondoch nemal rozhodovať štát, ale samosprávy
Podľa najnovšieho prieskumu Združenia samosprávnych krajov nie je povedomie o eurofondoch na Slovensku také veľké, ako ukazujú európske merania. Iba zhruba polovica respondentov uviedla, že už niekedy počula o eurofondovom projekte vo svojom okolí.
„Tento návrh je na základe jednoduchého prepočtu pre jednotlivé kraje absolútne nedostatočný. Väčšina európskych zdrojov sa tak opätovne bude implementovať centralisticky štátnou správou bez významnejšej participácie územia,“ vysvetľuje pre EURACTIV postoj NS MAS Vargová. „Alokácie na stratégie krajov a UMR (Udržateľný mestský rozvoj) sú také nízke, že nie je reálne, aby pokryli potreby aktérov pôsobiacich vo vidieckych regiónoch,“ dodáva.
Rezort regionálneho rozvoja ale slová o centralizácii odmieta. Pripomína, že oproti súčasnému programovému obdobiu do regiónov pôjde o 18 percent viac prostriedkov (sedemročný rozpočet regionálneho operačného programu bol 1,2 miliardy) a dodáva, že územná samospráva sa stále bude môcť uchádzať aj o peniaze, ktoré budú v gescii MIRRI.
NS MAS ale upozorňuje, že toto navýšenie nepokryje ani mieru inflácie v investičných projektoch, ktorá je na úrovni zhruba 25 percent. Za viac peňazí sa tak v budúcom dotačnom období spraví menej projektov.
Ministerstvo sa tiež bráni tým, že čerpanie eurofondov v území bude mať nový systém. O projektoch budú rozhodovať Rady partnerstva zložené z regionálnych aktérov. Eurofondové peniaze pôjdu na projekty, na ktorých sa Rada partnerstva vopred dohodne v územnej stratégii. Samosprávy tak už nebudú čakať na výzvy a rozhodnutia ministerstiev.
„Ide o kľúčovú zmenu v implementácii eurofondov, ktorá tu doteraz nebola,“ uviedol pre portál EURACTIV Slovensko tlačový odbor MIRRI.
Ani euro pre „masky“?
Miestne akčné skupiny ale na rozdiel od samospráv majú ešte jeden dôvod na nespokojnosť. MIRRI z Operačného programu Slovensko spomínané peniaze plánuje vyčleniť iba na krajské a mestské stratégie (IÚS), na stratégie miestnych komunít (CLLD) už nie.
Pri regionálnych eurofondoch tak konečné slovo budú mať výlučne Rady partnerstva. To znamená, že Miestne akčné skupiny už o projektoch nebudú rozhodovať autonómne, ale budú odkázané na dohodu všetkých aktérov zastúpených v Rade partnerstva.
Sieť akčných skupín to interpretuje aj tak, že MAS sú v podstate vylúčené z finančnej podpory, ktorú Slovensku poskytuje politika súdržnosti EÚ. „Z európskych fondov na Slovensku nedostanú nič,“ upozorňuje Monika Slížiková z MAS Tekov-Hont.
Ani s týmto tvrdením ale ministerstvo nesúhlasí. Podľa neho sa Miestne akčné skupiny môžu uchádzať o peniaze na projekty rovnako ako ostatní prijímatelia. „Niektoré aktivity v rámci tejto alokácie sú dokonca určené výlučne pre vidiecke osídlenia a na riešenie ich najzávažnejších problémov,“ tvrdí MIRRI s tým, že ide napríklad o budovanie kanalizácie v obciach do dvetisíc obyvateľov.
Slovensko môže prísť o 200 miliónov určených pre Miestne akčné skupiny
Ani tesne pred koncom programového obdobia nedostali Miestne akčné skupiny na svoje projekty ani euro. Rozvoj územia financovaný z eurodotácií sa podľa nich neuskutočňuje. Hovoria o frustrácii a katastrofe, ktorá môže skončiť finančným kolapsom viacerých akčných skupín.
Tiež dodáva, že členovia MAS sú aj členmi Rád partnerstiev, pričom sa v niektorých prípadoch aj podieľajú na tvorbe integrovaných územných stratégií.
Z tejto argumentácie ale podľa Miestnych akčných skupín vyplýva, že MIRRI nerozumie princípu ich fungovania, ktorý je založený na rozhodovaní o rozvoji práve na miestnej úrovni. Myslia si, že Ministerstvo chce „odpísať“ CLLD prístup aj pre obrovské problémy s čerpaním eurofondov na projekty miestnych akčných skupín v tomto programovom období. MAS ale dlhodobo upozorňujú, že problémy vznikli na ministerstvách a nie v miestnych komunitách.
„Vidíme za tým absolútnu nedôveru riadiacich orgánov voči miestnym odborníkom, čo je žalostným obrazom riadenia regionálneho a miestneho rozvoja po dvoch programových obdobiach,“ tlmočí výhrady NS MAS Miroslava Vargová.
„Samotná ministerka si počas svojho pôsobenia nenašla ani len čas na stretnutie, kde by sme jej predstavili zmysel fungovania Miestnych akčných skupín nielen na Slovensku, ale v celej EÚ,“ pokračuje.
Polovica „masiek“ bez podpory
Miestne akčné skupiny ale nebudú od európskej finančnej podpory odstrihnuté úplne. Slovensko má povinnosť na ich projekty vyčleniť prostriedky z Programu rozvoja vidieka. Oproti súčasnosti by sa ich objem mal zvýšiť, čo súvisí s tým, že vláda nedávno rozhodla o tom, že bude na druhý pilier Spoločnej poľnohospodárskej politiky viac prispievať z vlastného rozpočtu.
Agrorezort, ktorý program riadi, ide navýšiť rozpočet pre MAS na 150 miliónov eur. Keďže Operačný program Slovensko na Komunitou vedený miestny rozvoj nevyčlenil žiadne peniaze, podľa Miestnych akčných skupín sa im sedemročný dostupný balík nakoniec zníži o 50 miliónov eur. Podľa NS MAS ale počíta len s podporou päťdesiatich akčných skupín.
Národné eurofondové programy môžu obmedziť zapojenie samospráv, uvádza štúdia
Zapojenie miestnych samospráv do prípravy nových eurofondov sa v porovnaní s minulým programovým obdobím zlepšilo len málo, uvádza nová štúdia Európskeho výboru regiónov.
„To v praxi znamená, že polovica dnes fungujúcich vidieckych partnerstiev ostane bez systematickej podpory rozvoja vidieka,“ vypočítava Vargová.
Možnosť čerpať peniaze len z jedného fondu ale tiež znamená, že podporené projekty budú musieť byť naviazané hlavne na poľnohospodárstvo a tak z hry vypadne veľa projektov a žiadateľov z ostatných odvetví.
„Kým krajiny na západ od Slovenska v implementácii zapájajú ďalšie a ďalšie fondy, integrujú, spolupracujú s Miestnymi akčnými skupinami, Slovensko v ponímaní integrovaného rozvoja vidieka cúva späť do minulého storočia,“ uzatvára manažérka MAS Malohont.
Argumenty obidvoch strán
Argumenty ministerstva
- Suma eurofondov určených pre regióny bude vyššia o 18 percent,
- o týchto eurofondoch nebudú rozhodovať ministerstvá, ale Rady partnerstiev zložené z regionálnych aktérov,
- samosprávy nebudú musieť o tieto peniaze súťažiť, musia sa na konkrétnych podporených projektoch dohodnúť,
- v regionálnych eurofondoch sú určené aktivity výlučne pre malé obce,
- Miestne akčné skupiny sa v pozícii prijímateľov môžu uchádzať o tieto peniaze na svoje projekty,
- členovia Miestnych akčných skupín sa v Radách partnerstva môžu spolupodieľať na výbere podporených projektov,
- Miestne akčné skupiny budú mať viac peňazí na projekty z Programu rozvoja vidieka.
Argumenty Miestnych akčných skupín
- Navýšenie regionálnych eurofondov je nedostatočné. Nepokrýva ani mieru inflácie investičných projektov.
- vyčleniť pre regióny iba 13 percent z 13 miliardovej alokácie je málo na pokrytie potrieb samospráv.
- ponechanie takmer 90 percent eurofondov v gescii ministerstiev je pokračovanie v centralizovanom riadení.
- dopytovo orientované projekty, na ktoré pôjde väčšina fondov EÚ, prinášajú korupciu.
- miestne akčné skupiny budú odkázané na rozhodovanie v Radách partnerstva, čo je v rozpore s prístupom Komunitou vedeného miestneho rozvoja (CLLD).
- ostatné krajiny EÚ prístup CLLD a aj Miestne akčné skupiny posilňujú.
- ministerstvo trestá Miestne akčné skupiny za pomalé čerpanie eurofondov, v súčasnom období, ktoré ale nespôsobili ony ale zlá administrácia ministerstiev.
- celkový objem prostriedkov pre Miestne akčné skupiny sa napriek zvýšeniu v Programe rozvoja vidieka zníži o 50 miliónov eur.
- o finančnú podporu na projekty príde polovica zo stovky slovenských Miestnych akčných skupín.
- program rozvoja vidieka nepočíta s priamou podporou obcí cez vlastné opatrenia tak ako v prebiehajúcom programovom období. Malé obce tak prídu o 137 miliónov eur.
Zdroj: Euroaktiv.sk